Po skoro dvojtýždňovej chorobe znova do školy. Kedysi, pred rokom/dvoma by som sa ešte do nej celkom tešila, že sa konečne nebudem doma s teplým čajom v ruke nudiť. Ale teraz? ... nemám dôvod tam chodiť. Strašne sa to tiahne. Tiahlo by sa to aj keby som tam išla na hodinu. Chýba mi tam... veľa.
Vždy, keď niečo vidím v knižke alebo tak, mám chuť otočiť sa na vedľajšie miesto, šťuchnúť do nej a urobiť si z toho srandu. Vždy presne viem čo by na to povedala. Ale nepovie, pretože tam nesedí. A už nikdy sedieť nebude.
Keby som mohla odísť navždy preč, neváhala by som. Tu ma nič nedrží. Áno, možno by mi chýbalo pár ľudí. Ale tí by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.Budem tu musieť trčať ešte 3 roky? Bože, to nevydržím. Nie, to fakt nie! Už je mesiac za mnou a mám pocit akoby to bol rok. Ďalší mesiac bude ako storočie. Hodiny v škole mi ubiehajú rýchlejšie ako prestávky.. a to už je zlé.
 |
| look at this |
 |
| look like this |
Nemám náladu fotiť a ani robiť niečo iné. Prídem domov zalahnem do postele a pozerám telku.
Ale aspoň cez výkendy sa vídavam s mojimi babami (celé Dng zone) čiže jedno pozitívum. A + tento piatok sa chystá triedna stretávka čiže sa teším :) Konečne ich všetkých uvidím znova.
 |
| stará fotka ale je s nimi |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára