Vidíš len desatinu z pravdy. Existuje milión malých reťazcov, ktoré sú poprepletané s každým rozhodnutím ktoré spravíš. Môžeš zničiť svoj život každým svojim rozhodnutím. A možno to nebudeš vedieť dvadsať rokov. A možno vôbec nikdy nezistíš čo je zdroj toho všetkého. Máš len jednu šancu skončiť to. Stačí vymyslieť vlastný rozvod. Oni hovoria že nemáš žiadny osud. Ale on tam je - je to to, čo vytvoríš. A aj keď svet pokračuje na veky a veky, ty si tu len na zlomok zlomku sekundy. Väčšinu času si pripadáš akoby mŕtvy. Ale nažive len strácaš tie všetky roky márnym čakaním na telefonát alebo list alebo pohľad niekoho alebo niečoho, aby si sa cítil že je všetko v poriadku. Nikdy to nepríde alebo sa ti to len zdá, ale nie je to reálne. A tak tráviš čas v ľútosti alebo falošnej nádeji, že niečo dobré predsa len príde. Niečo, pri čom pocítiš že si chcený, že nie si sám, niečo, čo ti dá pocítiť že si milovaný. Pravdou je že sa cítim tak nahnevaná, pravdou je že je mi tak ku**a smutno, pravdou je že to tak sakra bolí tak ku**a dlho ako som predstierala že som v poriadku, len aby som, len pre, neviem prečo, možno preto, že nikto nechce počuť o mojom trápení, pretože má dosť svojho vlastného...Well, fuck everybody. Amen.


Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára